CV

Moja herecká kariéra

V detstve som snívala o tom, že budem ošetrovateľkou a nie herečkou. Ale nepoznám priaznivejšie prostredie, v ktorom sa bez veľkých úrazov dá zaujímavo prežiť temné obdobie komunistickej normalizácie, ako je umelecký svet. Začínala som ako takzvaný „naturtalent“ a často sa smejem, že som bola herečkou najmä preto, lebo som mala dlhé blond vlasy. Profesionálkou som sa stala až po vstupe do Divadla na Korze, ktoré minister kultúry Miroslav Válek nechal zrušiť vraj ako hniezdo nebezpečného oportunizmu v 1973. roku. Odohrala som ročne dvesto predstavení, najmä Čechovových hier. Keď si to vynásobíte 19. rokmi, ktoré som v divadle strávila, pochopíte, že som sa doma večer nezdržiavala. Keď k tomu pripočítam okolo 120 televíznych inscenácií a 50 filmov, aj ja sa čudujem, kedy som stihla žiť a starať sa o rodinu. Mala som možnosť urobiť aj tzv. svetovú kariéru, keby ma v roku 1970 boli pustili točiť film do Francúzska, alebo by si ma bol predsa len presadil americký režisér A. Pakula do Sofiinej voľby. Paradoxne až dnes občas uvažujem, čo sa vlastne skrýva za názvom herecký talent a čo to znamená byť herečkou. Je to len manipulácia s citmi seba samého a divákov, alebo sa za tým skrýva ešte niečo viac?  Možno raz o tom napíšem knihu! 

Moja diplomatická kariéra

Niektorí ľudia predpokladajú, že diplomati sú politikmi. Nie je to pravda. Diplomati a veľvyslankyne sú menovaní a politici musia byť volení občanmi. Od toho sa odvíja aj miera zodpovednosti za rozhodnutia. Diplomati informujú politikov a politici rozhodnú, ako a na čo informácie diplomatov použijú. A či im vôbec poprajú sluchu. 

Vo Viedni som si často predstavovala, že moji predchodcovia, ktorí tam sedeli v roku 1968, mali presné informácie o pohybe vojsk Varšavskej zmluvy. Dubček – politik im neveril.

Vo Varšave ako slovenská veľvyslankyňa som podporovala poľské snahy presadiť druhé rozšírenie NATO, čo nebolo také isté, ako sa to dnes zdá. Dzurinda bral naše informácie seriózne a na prvú návštevu ako nový premiér prišiel do Varšavy. Bol to jasný signál. 

Počas ôsmich rokov veľvyslancovania som napísala stohy materiálov, tajných i dnes verejných. Ale niektoré informácie si budem musieť do konca života nechať pre seba. Aj preto sa zatiaľ nedočkáte knihy spomienok na môj pobyt vo Viedni na poste československej Havlovej veľvyslankyne. 

Ale veľa času som musela venovať konsolidovaniu financií úradov, inventarizáciám a iným „úradníckym príjemnostiam“, ktoré vyplývali so šéfovania štátnemu úradu - veľvyslanectvu.

Ale zaoberať sa medzinárodnými vzťahmi a zahraničnou politikou je nielen napínavejšie, ako najlepšia anglická detektívka, ale presadzovanie záujmov svojej vlasti v zahraničí aj veľmi povznáša.