Moji spolupracovníci

Ak si myslíte, že v politike neexistujú priateľstvá, ale len záujmy, mýlite sa. V NRSR sa denne stretávam nielen s Luciou Žitňanskou, ktorá má z nás najdlhšie nohy a chladné právnické uvažovanie a Táňou Rossovou, ktorá sa tak zriedka usmieva, ale má najtrefnejšie analýzy. Vedľa mňa v parlamente sedí pracovitá expertka na poľnohospodársku politiku Jarka Tkáčová a Mister Euro Ivan Štefanec, zvaný aj junák. Naproti mojej kancelárie počujem hlas Katky Cibulkovej, ale aj ich asistentiek a asistentov. Mladých a ambicióznych ľudí, ktorí pracujú s nami. Sú pre nás veľmi dôležití na našom „modrom“ námestí v Západnej terase bratislavského hradu. Tak ako je dnes mojou ďalšou „dcérou“ moja asistentka Andrea Figulová, boli a zostali nimi doteraz všetky moje asistentky a sekretárky ako napríklad Martinka Danišová z MZV, na ktorej geniálnu pamäť sa môžem doteraz spoľahnúť. V Banskej Bystrici sú mi najbližší poslanec mesta BB Ing. Martin Turčan, aktívny aj v Novej generácii a Simonka Radošová, skvelá tanečnica a budúca obávaná právnička. Čo by som bez nich dosiahla!

Aj keď som moju diplomatickú kariéru „zavesila na klinec“, stále sa venujem problémom medzinárodných vzťahov. Často diskutujem osobne alebo cez maily s Milanom Ježovicom, ktorý je v komunite „zahraničiarov“ určite najvyšší a Sašom Dulebom, ktorý je na opačnom konci, čo sa týka výšky. K tomu patria všetci zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (zvanej tiež v angličtine SFPA), ktorú som založila v roku 1993 spolu s Pavlom Demešom. K nim patrili Rudolf Chmel, bývalý kolega v diplomacii, profesor Ladislav Kováč, ktorý by bol býval nositeľom Nobelovej ceny, keby „Rusi neprišli“, Dominik Bartosziewicz a profesor Ivan Hubač, svetovo uznávaný fyzik. Chcete vedieť viac? Kúpte si náš časopis Zahraničná politika! 

Ako predsedníčka Sekcie kultúry a médií v Programovej rade SDKÚ-DS udržujem kontakty s čo najväčším počtom ľudí kultúrnej obce. S riaditeľkami a riaditeľmi knižníc, divadiel, osvetových stredísk, múzeí a archívov ako je napríklad Iveta Hurná, ktorá vybudovala krásne kultúrne a knižničné centrum vo Veľkom Šariši alebo Ágnes Snopko v Zrkadlovom háji v Petržalke. Zastavte sa tam!  

Desať rokov do roku 2004 som stála aj na základe žiadosti Oľgy Havlovej na čele priateľov českých paralympických športovcov. Tento projekt je jedným z mojich najúspešnejších aj vďaka spolupráci s kolektívom APC dr. Juraja Grocha a jeho samého(inak brata Erika a dokonalého prekladateľa z francúzštiny). Podobný projekt som presadila aj na Slovensku, len čo sa do vedenia slovenských paralympionikov dostal Ján Riapoš – stolnotenisový génius. Vždy im budem, držať palce!